Vlastnosti mäsitých pokrmov zhrňujem všeobecne:

Mäso obsahuje najviac výživnej sily, slúži za zdroj životnej energie, preto stučnení ľudia majú ho len mierne požívať. Pre chudokrvných a slabých je však veľmi potrebné. Mäso dráždi a rozpaľuje. Krvnatým, cholerickým, náruživým, prchkým, vznetlivým osobám je skôr škodlivé.. Osoží však chladným, nepopudlivým, flegmatickým jednotlivcom, najmä tým, ktorí sa zotavujú.

Mäso skôr podlieha rozkladu ako rastlinné jedlo, preto na pokrm berme vždy podľa možnosti čerstvé mäso, bez zápachu, zo zdravého dobytka.

Je stráviteľnejšie ako rastlinné jedlo, preto slabým, starým a osobám slabého žalúdka je veľmi osožné, keď je pripravené s málo koreninami a dobre vypečené, alebo na kúštičky posekané a v masti pečené. Nezapríčiňuje vetry, alebo len veľmi málo.

Tučné mäso je ťažko stráviteľné, preto nie je súce pre slabé žalúdky. Treba ho pripraviť s koreninami a zapiť mierne vínom. Mäso z dobytka, chovaného rastlinnou krmou, je zdrape ako z mäsožravého. Mäso z mladšieho dobytka je stráviteľnejšie ako zo starého, ale je menej záživné a dráždivé, kým mäso z celkom mladého, nevyvinutého dobytka je málo záživné. Krvavé mäso je menej stráviteľné a skôr sa rozkladá ako nekrvavé. Mäso z diviny je záživnejšie a viac dráždi ako z domácich zvierat, aleje vláknitejšie a ťažšie stráviteľné. Vysileným a flegmatickým osobám však osoží, kým osoby krvnaté a cholerické požívajú ho len mierne. Divina, keď stojí nejaký čas, stáva sa kyprejšou, ale nečakajme, až zosmradne. Mladá divina je veľmi zdravým pokrmom.

Jemné a ľahko stráviteľné mäso je z domácej hydiny. Divá hydina je sýta a pikantná. Riečne ryby bývajú doplnkom pôstnych obedov a lepších hostín. Raky sú len lahôdky. Konské mäso je ľahko stráviteľné a výživné, ale u nás na Slovensku sa ešte nedáva na stôl.

Mäso z popudeného a pred jeho zabitím rozdráždeného zvieraťa je nezdravé.

Hovädzie mäso.

Najlepšie hovädzie mäso nám poskytuje 4—6 ročný jatkový dobytok. Medzi všetkým mäsom je ono najzáživnejšie a výborné dráždidlo. Keď však nie je mladé a mäkké, je málo šťavnaté, ťažko stráviteľné a vyžaduje si dobrý žalúdok. Mnoho sediace a krvnaté osoby požívajú ho len mierne.

Teľacie mäso.

Zo zvieracieho mäsa, okrem hydiny, je najľahšie stráviteľné. Je menej záživné a menej dráždi, preto krvnatým, cholerickým, mnoho sediacim osobám, a najmä deťom, je zdravšie ako hovädzie. Ďalej pri horúčkovej náklonnosti, pri zotavovaní sa po ťažkých chorobách, a nemocným vôbec, je dobrým pokrmom. Pri úprave potrebuje viac masti a hojne cibule. Upečené jeme aj studené.

Bravčové mäso

Pre tučnotu a dráždivosť je bravčové mäso najťažšie medzi všetkým mäsom. Je záživné. Pre osoby, ktoré mnoho sedia a ktoré majú vyrážky, je škodlivé. U osôb, ktorých žalúdok riadne netrávi, je ťažšie stráviteľné, kým takým, čo konajú ťažké práce a mnoho sa pohybujú, neškodí.

Bravčové mäso je ťažšie stráviteľné aj preto, lebo masť sa ťažšie rozpúšťa ako masť u hovädzieho mäsa alebo u husaciny, preto trávenie bravčoviny vyžaduje si od Žalúdka a čriev omnoho ťažšiu a namáhavejšiu prácu.

U dedinského ľudu je veľmi obľúbené a skoro nenahraditeľné, najmä pri ťažkých poľných prácach. Konzervované údením alebo pečením, vložené do hrnca a zaliate masťou možno ho udržať až do leta a slanina ošípaných zásobuje nás celoročne masťou, bez ktorej by mohli naše gazdinky len veľmi ťažko pripraviť každodenné jedlá pre svoje rodinky.

Prasacie mäso.

Je mľazgavé a nezáživné. Nastoľuje sa zriedka, iba ako lahôdka.

Domáci zajac.

Patrí k chovu drobného úžitkového zvieratstva. Mäso je biele, veľmi chutné. Neobsahuje mnoho tuku. Pre jeho ľahkú stráviteľnosť môžu ho jesť aj rekonvalescenti a malé deti.

Jahňacie a kozľacie mäso.

Mäso týchto mladých zvierat vyrovná sa teľacine, ale tiež nesmie byť mľazgavé. Mäso zo starších zvierat svojimi vlastnosťami prevyšuje bravčovinu.

Divá zver.

Mäso zveriny je neobyčajne chutné a veľmi výživné. Mäso zo staršej zveri je ťažšie stráviteľné, preto pred upravením dáme ho odležať. Má pikantnú chuť. Obsahom je krvotvorné, preto je pre slabých a chudo- krvných užitočné.

Domáca hydina.

Domáca hydina má veľmi chutné, výživné mäso, ktorého stráviteľnosť je veľká, najmä u mladých holubov a kureniec. Mladé kurence sú Veľmi chutné vysmažené a odrastené zasa upečené, obložené slaninou.

Mäso menej dráždi, preto je užitočné pre osoby slabého žalúdka a pre rekonvalescentov, najmä keď je z mladej hydiny. Mäso zo starej tučnej husi je ťažšie ako bravčovina. Mäso zo samíc je vždy jemnejšie ako zo samcov.

Divá hydina.

Mäso z divej hydiny je vo všeobecnosti ľahko stráviteľné a zdravé, keď nie je zo starej hydiny, lebo to je húžvovité. Mäso vtákov, žijúcich v povetrí a živiacich sa rastlinami, je zdravšie, ako v močiaroch sa živiacich vodných a mäsožravých vtákov. Pri upravení divú hydinu nikdy neobárame, ale vždy hneď ošklbeme a z niektorých stiahneme aj kožu (vodná sliepka, drop, starší tetrov).

Mäso chladnokrvných zvierat je vo všeobecnosti chutné, záživné a menej dráždi ako mäso teplokrvných zvierat a skôr sa rozkladá. Ľahko zapríčiní ťažkosti v trávení, hlísty a zimnicu. Najmä ryba musí byť čerstvá. Nejedzme z nej mnoho a zapime ju trochu vínom. V čistých, bystrých potokoch, riekach žijúce ryby sú stráviteľnejšie ako tučné a žijúce v stojacích vodách.

Iné chladnokrvné zvieratá, ako napr. žaby, raky, slimáky, mušle, sú len lahôdky. Nepokladajú sa za riadne výživné pokrmy.

Vajcia.

Vajcia sú veľmi sýty a záživný pokrm. Treba ich jesť čerstvo, osolené vypiť, alebo dobre namäkko uvarené, lebo natvrdo uvarené sú menej záživné, ťažko stráviteľné. Praženica (škvarenina) je tiež ťažko stráviteľná, ba aj pečené vajcia. Praženica nie je pre zotavujúcich sa, lebo pripravuje sa s masťou, preto je ťažký, sýty pokrm a ľahko skazí žalúdok. Vajíčka k jedlu sú najchutnejšie od februára do mája.

Mlieko.

Mlieko je veľmi záživný, ľahko stráviteľný, jemný, občerstvujúci pokrm a svojimi vlastnosťami vraďuje sa medzi mäsité a rastlinné jedlá. Slabým, vychudnutým, mladým osobám, ako i deťom, je veľmi zdravé. Pre tú vlastnosť, že sa ľahko skyslie, nie je užitočné osobám, ktoré trápi žalúdková kyselina. Prevarené je najvhodnejším pokrmom pre chorých. Najtučnejšie a najvýživnejšie je ovčie mlieko, po ňom kozie a len potom kravské.

Tvaroh a syr.

Tvaroh a syr sú síce veľmi výživné, ale ťažko stráviteľné a keď sú staré, skôr dráždia ako nasycujú. Niekedy zapríčiňujú aj zjavy otrávenia, preto požívajme ich mierne, skôr ako dráždiace a nie ako výživné jedlo.

Maslo.

Maslo dostaneme mútením smotany. Čerstvé maslo je najjemnejší, úplne stráviteľný pokrm medzi mastnotami. Vo výžive človeka pre svoje osobitné vlastnosti je nenahraditeľné. Svojím obsahom výživných látok a vitamínov podporuje vzrast detí a chráni ich pred mnohými chorobami. Je nenahraditeľné pre výživu nervového systému. Maslo na chlieb a zemiaky sú zárukou správnej výživy a zabezpečenia si zdravia. Na vzduchu a teple čochvíľa sa rozkladá a žltne. Prevarené (rozpustené) maslo vydrží dlho a je dobrým doplnkom zásob na zimu.

Tuky.

Tuky sú vlastne sadlo a loj (a s nimi aj maslo). Dávajú nám ich. ošípané, husi a dobytok. Na vzduchu sa rýchle rozkladajú a kazia. Konzervujeme ich topením, čím dostaneme masť. Masť používame na dodávanie chuti jedlám a na zmiernenie a odstránenie ich suchosti. Masť, používaná s potravou, slúži hlavne ako zdroj telesného tepla. Mastíme mierne, lebo masť i najzdravší pokrm robí ťažko stráviteľný, najmä keď je pražená. Pri úprave potravín, hojne pridaná masť ukladá sa z čiastky v našom tele, vo forme tuku.

Všeobecné vlastnosti rastlinných pokrmov a v nich prameniaca užitočnosť alebo škodlivosť sú tieto: nie sú natoľko záživné ako mäso, a preto osožia silne krvnatým osobám. Menej dráždia, preto sú užitočné pre cholerické, krvnaté, náruživé, vznetlivé osoby, kým osobám slabým, flegmatickým, chladnokrvným, slabého žalúdka, zmalátneným sú menej osožné. Na rozklad sú menej náchylné, preto sú priaznivejšie pri chradivých náklonnostiach ako mäsité pokrmy. Zapríčiňujú viac vetry a žalúdočnú kyselinu ako mäso, preto sú menej užitočné osobám trpiacim na prebytok žalúdočnej kyseliny.

Zo stanoviska životosprávneho poriadku rastlinné pokrmy triedime na múčne, mnohošťavnaté a na korenisté.

Medzi múčne rastliny patria obilniny, strukoviny a niektoré korene. Spomedzi týchto u potrebujeme vo všeobecnosti — pre ich veľkú výživnosť — najviac raž, pšenicu, jačmeň, kukuricu, proso, pohánku, ovos, ryžu, sago, fazuľu, hrach, šošovicu a zemiaky. V nekysnutom pripravení z väčšiny sú dosť ťažko stráviteľné, zapríčiňujú nadýmanie a vetry. Túto ich vlastnosť však veľmi pozmení spôsob ich upravenia.

Múka.

Potraviny, slúžiace za naše pokrmy a na udržovanie nášho tela, obsahujú najdôležitejšie živiny: bielkoviny, tuky, uhľohydráty, nerastné solí a vodu. Bielkoviny pomáhajú v tele ľudskom tvoriť krv a svalstvo tela. V značnom množstve nachádzajú sa v mäse zvierat, v mlieku (tvarohu a syre), vo vaječnom bielku — v menšej miere v strukovinách a v múke. Bielkoviny tvoria hlavné súčiastky tkaniva ľudského tela.

Tuky pomáhajú k vývoju tepla v ľudskom tele.

Uhľohydráty tvoria v našom tele teplo a silu svalstva. Obsažené sú hlavne v múčnych pokrmoch. Múka je najdôležitejším uhľohydrátom v našej kuchyni. Ona je stĺpom všetkej ľudskej výživy.

Máme múku pšeničnú, ražnú, jačmennú, ovsenú a kukuričnú, čím je múka belšia, tým je jemnejšia a čím je jemnejšia, tým je menej výživná, lebo sú z nej odstránené všetky zloženiny vitamínov, nachádzajúcich sa pod obilnou šupkou.

Pšeničná múka je dvojaká: hladká a krupičná. Hladká je dobrá na pečivo a krupičná na knedle. Z pšeničnej múky pripravujeme aj zápražky, slíže, fliačky, halušky, tarhoňu a makaróny. Zo pšenice melie sa aj krupička na varenie do polievky, na kaše, nákypy a torty.

Ražnú múku máme bielu — „vyrážku“ — a tmavšiu chlebovú, alebo len jednomletú.

Z jačmennej múky robia niektoré gazdinky lievance a knedle. Skoro však horkne. Z jačmeňa melú krúpy na kašu.

Na Podkarpatskej Rusi pečú z ovsenej múky chlieb. V Taliansku a Rumunsku zmielajú kukuricu na múku a krupičku a varia z nej polentu a mamaligu.

Nekysnuté cestové pokrmy.

Nekysnuté cestové. pokrmy sú rozličné kašičky, krúpky, krupice, knedle, osúchy. Všetky sú záživné, ale ťažko stráviteľné. Zapríčiňujú nadýmanie, kyseliny a zapchanie. Ich strávenie vyžaduje si silný žalúdok a silného pohybovania sa. Preto sú menej súce deťom a osobám, ktoré mnoho sedia.

Chlieb.

Chlieb je náš každodenný všeobecný pokrm. Pri jeho záživnosti je ľahko stráviteľný. Medzi čiernym, čiže ražným chlebom a medzi bielym, čiže pšeničným chlebom je veľký rozdiel. Ražný chlieb je záživnejší, ale ťažšie stráviteľný, náchylnejší na skyslenie, ľahko zapríčiňuje hnačku, Zdúvanie čriev a vyžaduje si viac pohybovania sa a lepší žalúdok ako biely chlieb. Čerstvo pečený chlieb je tiež ťažko stráviteľný a nadúva. Z pece vytiahnutý chlieb nepožívajme hneď za tepla, lebo zapríčiní nám žalúdkové ťažkosti, kŕče, zdúvanie, tvrdú stolicu a prípadne aj horúčku. Zle vykysnutý, lepký, zákalcový chlieb je ťažko stráviteľný, preto nejedzme takýto chlieb. So zemiakmi miešaný pečený chlieb potrebuje tiež dobrý Žalúdok. Chlieb sám živí, vyrovnáva, neutralizuje mäso a čistí zuby. Pri každom našom stravovaní sa, jedzme kúsok chleba, ale nie mnoho, lebo natoľko zaťaží žalúdok, že môže zapríčiniť žalúdočný katar a kŕče.

Mastné a kysnuté múčne pečivá.

Mastné a kysnuté múčne pečivá sú ťažko stráviteľné, preto potrebujú mnoho pohybovania sa. Medzi týmito suché, sypké, kypré pečivá nie sú už také ťažké.

Zemiaky.

Zemiaky sú lacnou, ľahkou a dôležitou potravou. Svojím obsahom škrobu majú dostatok sýtiacej hodnoty. Sú ľahko stráviteľné. Majú vysoký obsah minerálnych látok, ktorými vyrovnávame zdravotné ťažkosti, vznikajúce z prevažne mäsitej a múčnej stravy. Obsahujú pomerne málo bielkovín a tukov. Ich živnú hodnotu doplňuje mlieko a maslo, ktoré spolu so zemiakmi poskytujú nám zdravú potravu. Najlepšie jedlé zemiaky sú rožky a sypké zemiaky so žltou dužinou. Rožky sú lojovité. Používame ich na šaláty a príkrmy. Múčnaté a sypké zasa do cesta a na zemiakové pokrmy. Samotne jedené — ako pokrm — zapríčiňujú nadúvanie. Preto sú zdravšie, keď sú upravené ako prívarok. Zemiaky sú každodenným chlebom mnohých chudobných krajov.

Ryža

Ryža patrí medzi obilniny. U nás je vážnou a obľúbenou potravinou, lebo pripravujeme z nej mnoho chutných a veľmi výživných pokrmov.

Gaštany.

Gaštany sú záživné, ale ťažko stráviteľné, ba zapríčiňujú aj tvrdú stolicu. Upotrebujú sa skôr ako lahôdka než ako pokrm.

Kukurica.

Kukurica, či je uvarená a či upečená, predsa zapríčiňuje ťažkosti a vetry v žalúdku. Z kukuričnej múky upravené jedlá vyrovnajú sa iným múčnym jedlám. Chutné sú mladé klasy, uvarené v slanej vode, alebo upečené nad žeravým uhlím. Na surovo požité obsahujú hojne vitamínov,

Strukoviny.

Medzi strukoviny patrí fazuľa, hrach a šošovica. Sú opravdivým „rastlinným mäsom“, ale pre svoju tvrdú šupku sú ťažko stráviteľné, Zapríčiňujú zdúvanie, zapchanie, vetry a požadujú si mnoho pohybovania sa, preto nie sú tak veľmi súce pre trpiacich na tvrdú stolicu a na vetry. Pretlačené (pasírované) neobťažujú tak, ako keď sú v celosti. Zelený hrach a zelená fazuľa v strukoch sú výborné. Výživnosť strukovín doplňujeme omastou a stráviteľnosť zasa odstránením šúp.

Mandle a orechy.

Mandle a orechy obsahujú mnoho tuku a majú veľkú výživnú hodnotu.

Mnohošťavnaté rastliny — kapusta, karfiol, špargľa, špenát, šťaveľ, mrkva, cvikla, šalát, uhorky, rozličné ovocie atď. sú zdravým a chutným príkrmom, lebo sú bohaté na nerastné soli a vitamíny, nerozpaľujú v nich obsažené kyseliny, napomáhajú vyprázdňovanie a zmierňujú životnú činnosť a obeh krvi a náruživosti. Preto sú najlepším pokrmom krvnatým a cholerickým osobám. Keďže však zapríčiňujú i vetry, nie sú vhodné osobám, ktoré trápia vetry. Spomedzi ovocia sú najzdravšie jablká, hrozná a slivky. Z ovocia nejedzme mnoho, ba ani deťom nedávajme veľa, lebo zapríčiní hnačku, ktorá môže zapríčiniť mnoho nerestí, najmä v letnom období. Ovocie vždy dôkladne umyme, keď ho jeme neokrájané. Koža obsahuje najviac živných solí.

Jablká sú dobrým domácim prostriedkom na riadny beh denného trávenia. Kto pred jedením — aspoň ráno a večer — (teda nie po jedení, keď už máme žalúdok naplnený) — zje jedno surové neokrájané alebo dobre umyté jablko, dopomáha si ním k trvalému zdraviu a záživnosti. Je starodávny recept, že pri zlom trávení pomáha strúhané jablko.

Medzi spomenutými rastlinami venujme pozornosť vykvasenej kapuste, lebo ona je veľmi významnou potravinou pre naše zdravie. Bohatá je na vitamíny a minerálne soli, ktoré práve potrebuje naše telo. Podporuje trávenie, čistí krv a lieči aj niektoré žalúdočné neduhy. U detí je surová kapusta dobrým liekom proti hlístam. Nevarená kapustnica pomáha pri nedostatku žalúdočnej kyseliny, keď ju pijeme na lačný žalúdok. Kapusta odvádza chorobné šťavy a plyny z nášho tela a rozmnožuje krvnatosť. Požívaním kapusty bledý obličaj obyčajne v krátkostí sčervenie.

Jedlé hríby vraďujeme medzi rastlinné a medzi zvieracie pokrmy. Ich výživnosť je neobyčajná. Pripravené s vajíčkami, uvarené v polievke alebo v omáčke výborne chutnajú. Sú ťažko stráviteľné. Náležité pripravenie zmierni túto ich vlastnosť. Pre chorých na žalúdok nie sú dobré.

Korenisté a štipľavé rastliny — rasca, aníz, kôpor, tymian, petržlen, fenikel, majorán, šafran, rozmarín, bobkový list, vanilka, korenie, hrebíčky, muškátový oriešok, škorica, ďumbier, paprika, pažítka, horčica, chren, cibuľa, šalotka, cesnak atď. — nemožno pokladať za potraviny. Pridávame ich do pokrmov, aby im dodali určitej zlepšujúcej príchuti a vône. Podporujú vsávanie potravín do krvi. Ich dráždivá sila napomáha trávenie, preto konajú dôležitú službu, keď ich primiešame do ťažko stráviteľných jedál. Pôsobia aj na vystriedanie žalúdočných štiav a slín. Veľmi korenené pokrmy dráždia žalúdok a obličky. Pri častom užívaní zapríčiňujú aj poruchy zažívacích ústrojov. Chorí na hrtan a zažívacie ústroje, nemajú požívať korenené pokrmy. Ich nesprávne požívanie zapríčiňuje krvnatosť a črevové kŕče. Krvnatým a k zánetom náchylným osobám sú škodlivé. U niektorých zapríčiňujú mnohé vetry, pálenie, grganie, napr. Cibuľa, chren, cesnak, ale tento má veľmi liečivú silu. Cesnak má síce nepríjemný zápach, aleje dobrým prostriedkom na dezinfikovanie žalúdka a čriev, keď ho mierne požívame. V sanatóriách ho veľmi upotrebujú proti skornateniu ciev. Zmierňuje tlak krvi, posilňuje srdcové svaly a tým zlepšuje aj pulz.

Nerastné soli.

Nerastné soli napomáhajú v našom tele vývinu kostí a kostry. Účinne pôsobia na mozog a nervy. Najznámejšou nerastnou soľou je kuchynská soľ, ktorou solíme pokrmy, preto je skoro nenahraditeľným doplnkom našich pokrmov. Solíme len primerane a mierne, aby sme zbytočne nedráždili svoj organizmus. Ostatné nerastné soli sú obsažené hlavne v rozumne pripravených rastlinných, zeleninových potravinách. Slúžia na vývin kostí a chrupu. Tieto soli dodávame nášmu telu požívaním sviežich šalátov, zeleniny a ovocia.

Med.

Med je výborným prirodzeným sladidlom. Najjemnejší a najvzácnejší med je nazbieraný z agátových a lipových kvetov, Med obsahuje mnoho hroznového a ovocného cukru, niečo vody, bielkovín a vonných látok. Veľmi podporuje trávenie. Pri niektorých chorobách je liečivým prostriedkom.

Cukor.

Cukor patrí medzi najvýznamnejšie potraviny. U nás vyrába sa z cukrovej repy. Požitý cukor premeňuje sa v našom tele na teplo a silu. Má výživný a posilňujúci účinok. Pri namáhavej telesnej práci zvyšuje výkonnosť svalov ,a pri duševnej práci posilňuje nervovú sústavu. Cukor požívame obyčajne v roztokoch, a to najmä v káve, čaji, ovocí, ovocných šťavách, múčnikoch, mlieku, cukrovinkách a pod. Požívanie veľkého množstva cukru zapríčiňuje kaz zubov, mnoho žalúdočnej kyseliny a zaťažuje žalúdok. Pri výžive hlavne deti potrebujú cukor a to v hojne cukrovaných múčnikoch, ale nie v cukríkoch a iných maškrtách.

Chorým na cukrovku škodí požívanie cukru. Pre týchto potrebné sladidlo poskytuje sacharín, ktorý len sladí, ale nevyživuje.

Ocot.

Spotreba octu je preveľká. Bez neho neobíde sa ani najchudobnejšia rodina. Keď odhliadneme od jeho upotrebenia v liečbe, je skoro nenahraditeľný pri varení pokrmov, pri pripravovaní šalátov ako nakyslý doplnok. Dobrý ocot chutná a príjemne dráždi žalúdok. Najlepší je vínny ocot. Ocot upotrebujeme aj na konzervovanie zeleniny, hríbov a mäsa. Ako veľmi dobrá náhrada octu na kyslenie pokrmov a šalátov je citrónová šťava.

Ocot je aj veľmi cenným domácim prostriedkom. Keď si po umytí opláchneme vlasy octovou vodou, dostanú veľmi pekný lesk. Ocot má aj dezinfekčnú vlastnosť, napr. pri umývaní rúk. Nie čerstvé mäso, keď umyjeme vodou rozriedeným octom, stane sa požívateľným. Naliatím trochu octu na horúcu platňu, prečistí sa nám vzduch v izbe. Pri bolení hrdla vyplachovanie ústnej dutiny a kloktanie octovou vodou je výborným prostriedkom. Pri bolestiach hlavy, horúčkach, omdleniach, obkladoch a pri otráveniach slúži za protijed. Ocot zmiešaný s vodou a cukrom je dobrým občerstvujúcim nápojom.

Človek nepoužíva surové potraviny, okrem ovocia. Preto je potrebné, aby mal potraviny pripravené k tráveniu, čím sa uľahčuje činnosť žalúdka a čriev, lebo surové potraviny sú ťažko stráviteľné. Pod pripravovaním rozumieme použitý výkon, ktorému podrobujeme potraviny vo všeobecnosti, aby sa stály stráviteľnými.

Obvyklé spôsoby pripravovania potravín sú: varenie, pečenie, údenie, k čomu môžeme pridať aj korenenie.

Varenie.

Varením zmäknú potraviny a ich rozpustiteľné súčiastky spoja sa s vodou, v ktorej sa varia. Dlhým varením mäso stráca veľmi mnoho na svojej záživnosti a stáva sa ťažšie stráviteľným, preto nenechajme mäso dlho a silno variť, keď ho chceme jesť varené.

Polievka vo všeobecnosti.

Silným varením mäsa dostaneme iný výborný pokrm — polievku, ktorá obsahuje všetky z mäsa vyvarené, záživné látky, a preto spôsob pripravovania tohto pokrmu je veľmi účelný a užitočný. Mnohí pokladajú polievku za neužitočný, daromný pokrm a všeobecne hania každú polievku, usudzujúc, že sú to len teplé nápoje, ktoré len žalúdok a črevá zoslabujú. Tento ich názor je však mylný. Keď človek opatrne požíva polievky, neje z nich mnoho, za horúca a nie veľmi riedke, nie je nad ne užitočnejšieho pokrmu. Polievka má aj tú vážnu výhodu, že nahradzuje nápoje, a preto tým, ktorí málo pijú, koná dobrú službu. Polievka účinkuje aj proti suchosti tela, a preto starým osobám slúži za najlepší pokrm. Polievka najmä preto je dobrým pokrmom, lebo príjemne dráždi žalúdok a črevá, čím ich pripravuje na nastávajúce trávenie. Preto pred hojným dlhším jedením — i v lete — nezabudnime zjesť čo aj len niekoľko lyžíc polievky ako prvé jedlo, lebo tým zabezpečíme tráveniu riadny priebeh. Polievku môžeme požívať aj ako liek pri nachladnutí, pri bolestiach hlavy a pri niektorých druhoch žalúdočných a črevných kŕčoch.

Varíme tiež zeleninové, strukovinové a rozličné iné polievky, účel je ten istý.

Pečenie.

Pečenie je omnoho lepší spôsob pripravovania mäsa ako varenie, lebo pečením tvorí sa na povrchu mäsa kôrka, ktorá prekáža vysakovaniu záživných čiastok z mäsa. Dobre vypečené mäso je záživnejšie, posilňujúcejšie a stráviteľnejšie ako varené mäso, okrem starého a suchého mäsa, ktoré keď uvaríme je ozaj lepšie ako pečené.

Údenie.

Údenie a s týmto spojené morenie, vysaje z mäsa vodu a záživné čiastky a urobí ho suchším, ťažšie stráviteľným, štipľavejším a dráždivejším. Robíme to pre jeho dlhšie udržanie. Takéto pokrmy nie sú súce pre osoby slabého žalúdka. Kto má dobrý žalúdok, nech ich neje ako riadny pokrm, ale len niekedy na podráždenie žalúdka a to najlepšie s rastlinnými, prívarkami, napr. uvarené v kapuste.

Korenenie.

Koreniny pridávame do pokrmov, aby dráždili hrtan a žalúdok a tak pripravovali dobrú chuť na jedenie, napomáhali trávenie a vyvíjali v nich rozmanitosť, lebo celkom inej chuti bude jedlo, keď sa podáva raz kyslé, inokedy s paprikovou šťavou. Toto je veľmi vážna vlastnosť korenenín, lebo zabraňujú, aby sme náš každodenný pokrm nezunovali. Koreniny sú tým potrebnejšie, čím trpkejší, nechutnejší alebo tučnejší je niektorý pokrm a čím slabší je náš žalúdok. Pri silných, dráždivých jedlách nie sú potrebné dobrému žalúdku. Najlepšia a najvšeobecnejšia korenina je kuchynská soľ. Koreniny nesmieme zneužívať, lebo by to malo nemilé následky na naše zdravie.

Voda.

Voda je najdôležitejšou čiastkou našej dennej stravy. Bez vody bol by náš život nemožný. Voda je podmienkou nášho bytia. Viac ako polovica nášho tela skladá sa z vody. Dýchaním, prácou, pohybovaním sa, potením sa strácame vodu z tela. Vodu získavame nielen pitím, ale je oblažená aj v pokrmoch. V polievke, mlieku, čaji, káve, omáčkach, pive, ovocí a pod. Pitná voda pomáha na odstraňovanie rozpadových látok z nášho tela, ba pomáha aj pri potení sa, aby vymiešovaním upravovalo telesné teplo a odvádzalo tekuté rozpadové látky, Vodou varíme, perieme, umývame sa, čistíme. Tvrdá, celkom čistá čerstvá voda je podmienkou nášho zdravia. Pitnú vodu nenechajme stáť neprikrytú, lebo veľmi ľahko sa infikuje prachom, baktériami a výparmi z ľudského tela.

Vodu načierajme napochytro z prameňov — kde je to, pravda, možné — a nie z otvorených studní, a to čistými nádobami. Zo zdravotných dôvodov máme mať vodu v uzavretých fľašiach, lebo ináč z nej uniká kyselina uhličitá, ktorá robí vodu stráviteľnou a občerstvujúcou. Keď obsahuje kyselinu uhličitú a niektoré soli a je chladná, má aj liečivú silu. Napomáha preto trávenie. Bez nej nedialo by sa ani vykalovanie.

V mnohých krajoch je pitná voda nečistá, zlá a zapríčiňuje mnohé neduhy. V takýchto prípadoch vodu prevaríme, necháme vychladnúť, pridáme trošku citrónovej šťavy alebo vínnej kyseliny a len potom ju pijeme.

Minerálne vody.

Veľkú časť minerálnych vôd nemôžeme pravidelne požívať, ba aj požité nesmieme svojvoľne zneužiť, ale sa poraďme radšej s lekárom, ktorý najlepšie posúdi našu telesnú sústavu a podľa toho nám dá úpravu, ako môžeme s ktorými minerálnymi vodami upravovať našu výživu, alebo ako nám pomôžu k nášmu uzdraveniu.

Ovocné šťavy.

Ovocné šťavy sú nápoje bez liehu, vytlačené z rozličných druhov ovocia, sterilizované a nekvasené. Obsahujú tie isté látky ako ovocie, najmä však cukor, a to ovocný cukor, ovocnú kyselinu, ktoré sú veľmi užitočné a potrebné pre naše zdravie. Najmä deťom poslúžia dobre, miesto alkoholických nápojov, keď ich rozriedime vodou. Najrozšírenejšia je šťava malinová, ríbezľová, citrónová, višňová atď.

Ovocné šťavy, vyrobené po továrenský, nebývajú prírodné, a preto nie sú plnocenné, lebo k ich úprave užívajú sa mnoho ráz len aromatické esencie miesto ovocia.

Pivo.

V miestach, kde je zlá voda, a ľudia slabého žalúdka, vysilení alebo trpiaci na tvrdú stolicu, môžu požívať miesto vody pivo, ale len veľmi mierne. Pivo je dobré, keď obsahuje potrebné množstvo sladu a chmeľu.

Slad robí pivo záživným, chmeľ posilňuje žalúdok a podporuje trávenie. Dobré pivo je čisté, nie mútne a husté a netvorí navrchu žltú, ale ľahkú, bielu tenkú penu. Sú aj ťažké pivá, ktoré však užívame len ako lahôdky a pochúťky.

Ľudia, ktorí požívajú mnoho piva, sú postihnutí obyčajne chorobami obličiek a pečene, stučnením srdca a vodnateľnosťou.

Víno.

Víno je obveseľujúci nápoj, ale nie bezpodmienečne potrebný na udržanie si zdravia a života. Jeho účinok je omamný a opojný. V nemocniciach ho však používajú ako posilňujúci liek pre chorých a ako dráždidlo pri zlej činnosti trávenia. Dietetický požívané občerstvuje hybné nervy. Na zmyslové a citové nervy účinkuje dráždivo a omamné. Každodenné požívanie vína často otupuje jeho liečivé účinky. Keď ho zneužívame, kazíme si zdravie a skracujeme si život, preto, ako liek, požívajme ho len zriedka. Deťom a mladistvým osobám vôbec škodí. Treba im ho poskytnúť: ozaj len ako opravdivý liek. U osôb pokročilého veku účinkuje blahodarne, lebo predchádza chudnutiu a rozmnožuje telesnú teplotu. Napomáha a popudzuje trávenie. Najzdravšie je staré biele víno. Červené víno obsahuje v sebe látky, ktoré zapríčiňujú tvrdú stolicu, preto užívajme ho len ako takýto liek a nie ako riadny nápoj. Víno samotok je osožné pri slabosti srdca a nervov. Mušt zapríčiňuje žalúdkové a črevné kŕče, keď ho veľmi zneužívame. Kyslé vína, pravda, menej dráždia, ale kazia nám žalúdok, a preto upotrebujeme ich len ako doplnok do minerálnej vody.

Liehoviny a pálené nápoje.

Liehoviny a nimi zmiešané nápoje sú čisté otravy pre naše zdravie* Lekári sú nútení niekedy predpísať ich ako liek v podobe koňaku. Liehoviny neposilňujú, ani neobčerstvujú. Podráždia síce na nejaký čas organizmus, ale potom sa dostaví ochablosť, klesanie síl, malátnosť a ospanlivosť. Zaťažujú bystrosť mysle a myšlienkový chod. Premožujú a ničia nervy a privodia celkovú omrzenosť. Stále požívanie liehovín zapríčiňuje, v neskorších rokoch chradnutie pečene, čo sprevádza obyčajne vodnatieľka. Mnohí skončia svoj život v blázinci upadnutím do šialenstva opilcov — delírium tremens.

Káva.

Čierna káva dráždi, a preto krvnatým, cholerickým a tvrdou stolicou trpiacim osobám je škodlivá. V hojnej miere stále požívaná škodí nášmu zdraviu. Porušuje nervy a srdce svojou súčiastkou — kofeínom.

S mliekom zmiešaná je neškodná a je už naším obvyklým nápojom. Pridaním trochu obyčajnej sladkej alebo šľahanej smotánky je ešte chutnejšia. Výživná je v nej smotánka, mlieko a cukor, ktorým sladíme kávu.

Miesto zrakovej kávy varí sa už dlhšie roky obilná káva, lebo je Chutnejšia, zdravšia a veľmi výživná najmä pre deti. Praží sa najmä pšenica a jačmeň a predáva sa pod menom pšeničná (žitná) káva a sladová. Pri varení kávy pridáva sa cigória, ktorá nenahradzuje, ba ani nezlepšuje chuť kávy, lebo neobsahuje silice. Cigória len farbí odvar kávy na tmavo.

Kakao a čokoláda.

Kakao a čokoláda sú výživné a chutné — skôr luxusné nápoje a obľúbené pochúťky. Kakao požívame buď vo vode alebo v mlieku varené a podľa chuti cukrované. Niektoré gazdinky pri varení v mlieku roztrepú do kakaa žĺtok a pridajú nepatrné množstvo mletej alebo tlčenej škorice, ktorá dodá dobrú chuť.

Kakao liečivé pre malé deti, náchylné na hnačku alebo trápené chronickým črevným katarom, je žaluďové kakao, predávané v lekárňach.

Dobrá čokoláda obsahuje hojne bielkovín, tukov a uhľohydrátov. Je výživná. Jeme ju surovú ako pochúťku, alebo ako nápoj, varenú v mlieku so šľahanou smotánkou, alebo so žitkom, čokoláda a kakao obsahujú aj jedovaté látky, nazývané teobróny.

Čaj.

Požívanie čaju je rozšírené po celom svete. Miernym pitím poskytuje nám príjemnú zmenu v nápojoch. Chutná i nemocným a v náležitej úprave aj deťom. Lekári ho predpisujú ako dietetický prostriedok. Pridávame k nemu cukor, smotánku a mlieko a z liehovín rum, arak, koňak, slivovicu atď. S obľubou sa pije čaj s citrónom a s malinovou šťavou, alebo doplnený dobrým bielym alebo červeným hroznovým vínom, čaj obsahuje teín, ktorý pôsobí podobne ako kofeín v káve.

Dobrý lesný čaj si môžeme pripraviť z mladého sušeného jahodového alebo černicového lístia.

Zdravý čaj je tiež z lipového kvetu.

Mnohým pozorovaním učenci zistili nové výživné látky, ktoré doteraz neboli známe. Tieto nové živné látky pomenovali vitamíny — vitá znamená život, — sú to teda látky potrebné a nenahraditeľné pre náš život. Tieto živné látky obsahuje: nesobrané mlieko, čerstvé maslo, žĺtky, mäso,, sadlo, loj, rybací tuk, svieža listnatá a koreňová zelenina, strukoviny, paprika, reďkovka, čerstvé ovocie, paradajky, sladový výťažok, vnútornosti zo zvierat, pečienka, obilné zrná, ryža, čerstvá citrónová šťava, pomaranče, kapusta, šalát, zemiaky. V obilí sú vitamíny v klíčkoch a poď obilnou vrchnou šupkou, v ryži tiež v klíčkoch a v tenkej blanke hneď pod vrchnou šupkou.

Dlhým varením, pečením, priveľkým vymieľaním, oškrabovaním, okrajovaním, lúpaním umenšujeme, ba pozbavujeme potraviny vitamínov, nedostatok ktorých zapríčiňuje v našej výžive chradnutie zdravia a rozličné choroby. Koreňovú zeleninu oškrabujme čo najmenej, podobne aj zemiaky, lebo spomenutá živina je bezprostredne aj u týchto pod vrchnou šupou. Pri pripravovaní jedla záleží veľmi aj na gazdinkách, aby sa nestrácali vitamíny z jedla. Dennú stravu doplňujeme podľa možnosti ovocím, ovocnými šťavami a šalátmi.

Vieme, že naše telo má určitú teplotu. Normálna teplota je 36 stupňov C. Zvýšená teplota je 37.5 stup. C. Horúčka sa začína pri 38 stup. C. Keď teplota klesne a naše telo chladne, odumierame. Teplotu tela vybíjame na povrch dýchaním, močom, stolicou, pri práci a rýchlymi pohybmi svalov. Naše telo sa vtedy potí. Množstvo tepla v ľudskom tele merá sa na určité jednotky, nazývané kalórie, ktoré pohybom vydávame stále zo seba. Človek, váhy 70 kg, vydá z tela za 24 hodín 2500 tepelných kalórií. Pri ťažšej práci vydá ešte viac. Vydané kalórie musíme doplňovať potravinami, ktoré znovu vyviňujú v našom tele potrebné teplo, a preto potravu a jedlo musíme hodnotiť nielen podľa stráviteľnosti a množstva živín, ale aj podľa množstva kalórií, ktoré trávením a zažívaním naše telo využije a strávi. Uvádzam niektoré potraviny v zostupnom poradí, teda tie, ktoré poskytujú najviac a zostupne menej a menej tepelných kalórií: kokosové maslo, sadlo, prevarené maslo, hovädzí loj, čerstvé maslo, margarín, kakao, bravčová lopatka, škopové rebro, jačmenné krúpy, cukor, čokoláda, tvrdé tučné syry, pšeničná krupica a múka, sója, tučné hovädzie rebro, mäkké (smotanové) syry, bravčové mozgy, orechy, údené bravčovina, figy, vemeno, sušené slivky, šošovica, fazuľa, mandle, hrach, hovädzie stehno, ryža, ražný chlieb, gaštany, hovädzia polotučná sviečkovica, bravčové a baranie stehno, smotana, tvaroch, teľacia hruď, kapor, hovädzí bok, teľacie stehno, hus, bravčové obličky, teľacie kotlety, čakanka, zemiaky v šupe, holub, teplé mlieko, zemiaky šúpané za surová, držky, dyne, šťuka, zbierané mlieko, podmaslie, mrkva, uhorky, špenát, hlavičkový šalát, kapusta, paradajky, kysnutá kapusta, čerstvé vajce, žĺtok, pivo, pražená káva, bielok.